Aby naučil majiteľ svojho psa všetky povely, o výcviku by mal byť čo najlepšie informovaný. Pri poľovných psoch je výcvik ešte špecifickejší a náročnejší. Pes môže absolvovať výcvik základnej poslušnosti, no ak by sa mal stať poľovníckym psom, tak potrebuje zvládnuť poľovnícke skúšky. Na tie môžete psa cvičiť aj pol roka. Záleží aj na tom, ako je vaše zviera vyspelé, koľko má rokov a aký má temperament.
Aj pes má svoj temperament
Nie každý pes má vhodné predispozície stať sa poľovníckym psom. Psy sa od seba vzájomne líšia svojou individualitou a tiež podľa príslušnosti k určitej prešľachtenej skupine. Poľovnícka kynológia ich rozdeľuje do skupín stavačov, brlohárov, farbiarov, duričov a sliedičov. Rozdiely nájdeme v ich temperamente:
-
sangvinik – je vyvážený, silný, pohyblivý,
-
melancholik – slabý, s malou vyváženosťou a pohyblivosťou,
-
flegmatik – menej pohyblivý, vyvážený a silný,
-
cholerik – silný, nevyvážený, veľmi pohyblivý, ťažko ovládateľný.
Poľovníci si psov vyberajú
V poľovníctve najvyššie ocenenie dostáva psík, ktorý je vyrovnaný a pokojný. Pri hodnotení získa menej bodov pes, ktorý je nepokojný a nervózny. Žiaden bod nezíska zviera, ktoré je agresívne, má strach alebo hryzie. Takýto typ je do poľovníckej sféry nevhodný. Podľa temperamentu je vhodným kandidátom na výcvik sangvinik, no dobre pracovať sa dá aj s flegmatikom. Výcvik cholerického psa je náročný a pokiaľ ho cvičí neskúsený človek, môže u neho vyvolať agresívnosť a hryzavosť.
Musíme ale podotknúť, že sa hodnotia nielen temperamenty zvierat, ale aj plemená psov alebo skupiny plemien. Napríklad pri duričovi agresivita nemusí byť chápaná ako negatívna vlastnosť. A zase flegmatickosť u rotvajlera bude dôvodom na vyradenie. Je teda dôležité, aby majiteľ psa už pri výbere vedel, na aký účel si zviera kupuje. Ak sa má pes stať poľovníckym pomocníkom, je dobré vybrať si psa so silným temperamentom, napríklad sangvinika.
Najprv výchova, potom povely
Ak ste sa odhodlali cvičiť vášho psa, najprv by ste ho mali vychovávať. To znamená, že pes by mal vedieť:
-
kam môže a kam nemôže ísť,
-
rozoznať, ktorých vecí sa nemusí báť,
-
čo je pochvala,
-
čo je trest,
-
mal by vás rešpektovať, vážiť si vás a vy by ste mu mali dávať najavo, že ho máte radi.
Až potom môžete psíka učiť základné povely ako:
-
povel ku mne,
-
chôdza pri nohe,
-
poloha sadni, ľahni, vstaň,
-
odloženie na miesto,
-
odmietanie nájdenej a ponúkanej potravy,
-
zákaz nežiadúcej činnosti.
Ak vás psík nepočúvne na prvý raz, netrestajte ho, pretože by sa vás mohol začať báť a to by ste určite nechceli. Najprv ho cvičte v pokojnom prostredí bez ruchov a keď už bude viacerým povelom rozumieť, môžete sa s ním presunúť do rušnejšieho prostredia. Každý povel cvičíme samostatne a za splnenie dávame psovi chutnú odmenu. Stopárske a pachové práce by ste ho mali učiť už odmalička, najlepšie od 10. týždňa.
Podporte lovecký pud psa „vlečkou”
Máme pre vás aj malú radu na záver. Skúste na špagát priviazať kus mäsa a ťahajte ho za sebou. Po tejto tzv. „vlečke” vám nemôžu na zemi zostávať popadané kúsky mäsa. Po ťahaní počkajte desať minút a priveďte nenakŕmené šteňa. Hladný pes by mal zacítiť stopu a začať ju sledovať. Pokiaľ sa to podarí, dajte psovi povel hľadaj. Chváľte ho, ak sa mu darí ísť po stope a ak ju stratí, pomôžte mu opäť ho na ňu naviesť. Psík musí mať ňufák počas celého stopovania pri zemi.